Patróni miništrantov

Sv. Tarzícius 
Sviatok: 15. august
3. storočie
Význam mena: pochádzajúci z Tarzu (mesto v Cilícii) 
Emblém: palma

Tarzícius bol akolytom (rozdávateľom Eucharistie) alebo diakonom v Ríme. V druhej polovici 3.storočia bol ukameňovaný davom ľudí na rímskej ceste Via Appia, keď niesol Eucharistiu neznámemu kresťanovi do väzenia. Túto udalosť opísal kardinál Wiseman vo svojom diele „Fabiola“. Pápež sv. Damazus (bol pápežom v rokoch 366-384) napísal o ňom poému a dal mu vytesať na náhrobný kameň štvorveršie, ktoré vyjadrovalo príčinu jeho smrti.

Legenda ho predstavovala ako chlapca (miništranta), ktorý v čase prenasledovania niesol Eucharistiu uväzneným kresťanom. Na tejto ceste ho stretli chlapci, ktorí však kresťanmi neboli. Chceli, aby im ukázal, čo to nesie. On však Eucharistiu chránil za každú cenu. Chlapci čoskoro prišli na to, že je kresťanom a nesie „kresťanské tajomstvá“. Kvôli tomu ho začali biť a kameňovať. Tarzícius sa však držal statočne. Keď už zomieral, išiel okolo jeden rímsky vojak, ktorý bol tiež kresťanom. Chlapcov rozohnal a Tarzícius mu ešte stihol povedať, Koho nesie a kam. Potom vydýchol. Vojak sa postaral aj o jeho telo aj o Eucharistiu. Či tento príbeh obsahuje presné historické fakty, nevieme. Tarzícius mohol byť aj mladým mužom – diakonom, ktorý niesol Eucharistiu z titulu svojej funkcie a služby: či už chorým, prenasledovaným alebo z pápežskej sv. omše kňazom hlavných rímskych kostolov ako znak jednoty. V každom prípade je mučeníkom a oddávna si ho uctieva mnoho ľudí, najčastejšie ako patróna miništrantov.

Sv. Dominik Savio 
Sviatok: 9. marec; saleziáni slávia jeho sviatok 6. mája
1842 – 1857
Význam mena: zasvätený Pánovi 
Patrón miništrantov, chlapčenských speváckych zborov

Sv. Dominik Savio sa narodil 2.apríla 1842 v Chieri pri Turíne v Taliansku. Jeho rodičia boli chudobní roľníci. Od malička mu vštepovali kresťanské zásady. Veľmi rád miništroval a ako sedemročný už vedel naspamäť katechizmus. Veľmi túžil ísť na prvé sväté prijímanie, no vtedy to nebolo v jeho veku možné. Kňazi z okolia sa však o tom rozprávali a vzhľadom na jeho duchovnú vyspelosť mu povolili na Veľkú noc roku 1849 pristúpiť k sv. prijímaniu. Mal sedem rokov. Bol to preňho veľký deň. Poznačil si štyri zásady, ktorých sa potom držal počas svojho života:

1. Budem sa často spovedať a k sv. prijímaniu pristupovať tak často, ako mi to spovedník dovolí.
2. Chcem svätiť sviatočné dni.
3. Mojimi priateľmi bude Ježiš a Mária.
4. Radšej zomrieť ako zhrešiť.

Základnú školu navštevoval v Mondoniu, kam sa jeho rodina presťahovala. Jeho učiteľom bol kňaz Jozef Cugliero. Dominik bol veľmi usilovným a horlivým žiakom, pritom zbožným a skromným. Don Cugliero vedel o jeho tajnej túžbe stať sa kňazom. Kvôli tomu zašiel do Turína za don Boscom. Prvý raz sa Dominik stretol s don Boscom v Becchi, v jeho rodnom dome. Don Bosco dal Dominikovi deň na to, aby sa naučil naspamäť jednu stránku z katechizmu. Dominik prišiel za ním o osem minút, že to už vie. A naozaj, vedel to presne, s tým, že výborne porozumel aj obsahu. Don Bosco ho teda prijal medzi svojich chlapcov. Aj tam bol veľmi dobrým a usilovným v štúdiu i v duchovnom živote. V roku 1855 mal don Bosco kázeň o svätosti, ktorá veľmi ovplyvnila Dominika. Následne založil družinu pod ochranou Nepoškvrnenej Panny Márie. Jej členovia sa navzájom pretekali v svätosti, v dobrých skutkoch, čnostiach, pomáhaní slabším atď. Dominik však ochorel. Po predchádzajúcich ťažkostiach v januári 1857 dostal silný kašeľ. 1.marca si poňho prišiel otec. Dominik sa ešte vyspovedal a prijal Eucharistiu a odišiel domov. Nič však nepomohlo. Zomrel 9.marca 1857 v Mondoniu u rodičov. Jeho posledné slová boli: „Ach, aké krásne veci vidím!“ Za svätého bol vyhlásený 12. júna 1954. Jeho úcta je rozšírená po celom svete. Je patrónom miništrantov a mládeže.