Oznamy na 7. veľkonočnú nedeľu, 1. júna 2025

 

Liturgický kalendár:

Utorok, 3.6.	Sv. Karola Lwangu a spoločníkov, mučeníkov, spomienka
Streda, 4.6.	Sv. Bonifáca, biskupa a mučeníka, spomienka
Sobota, 7.6. –          Večer	Vigília Turíc. Program: 18:30 – adorácia,  19:00 – sv. omša
Nedeľa, 8.6.	Slávnosť Zoslania Ducha Svätého – Turíce

 

Farská kancelária je premiestnená

Kvôli oprave farskej budovy je farská kancelária premiestnená do Misijného domu Arnolda Janssena na Krupinskej ulici č.2. Úradné hodiny zostali nezmenené.

Omšové úmysly – kde sa zapisujú

Omšové úmysly sa zapisujú v sakristii farského kostola na Daliborovom námestí, (nie vo farskej kancelárii na Krupinskej ulici).

Oznamy z mimo našej farnosti:

Lectio divina

V stredu (4.6.) o siedmej večer (19:00) bude v Katedrále sv. Martina pod vedením otca arcibiskupa Stanislava Zvolenského modlitbové stretnutie spôsobom Lectio divina s názvom: „Súd ako miesto uplatnenia nádeje.“ (Bude sa uvažovať nad úryvkom zo Svätého písma: Lk 16, 19 – 31.)

2. kolo prijímacích skúšok na Cirkevné konzervatórium v Bratislave

Cirkevné konzervatórium v Bratislave oznamuje záujemcom o štúdium (cirkevnej hudby, hudobných nástrojov, spevu a hudobno-dramatického umenia do 23 rokov), že do 5. júna 2025 je ešte stále možné prihlásiť sa na rôzne typy štúdia. Viac informácií nájdete na uvedenej stránke školy (www.ckba.sk).

Duchovná obnova na Teologickej fakulte TU

Najbližšiu sobotu (7.6.) o tretej popoludní (15:00) bude duchovná obnova s témou „Ticho, slovo a Duch Svätý – umenie ako stretnutie“ na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity (u jezuitov na Kostolnej 411, vchod z Primaciálneho námestia). Obnovu bude viesť jezuita páter p.Peter Girašek, SJ. Viac informácii sa dozviete na uvedenej stránke ( www.vyveska.sk ).

Dom RAFAEL v Petržalke hľadá nových dobrovoľníkov

Dom RAFAEL na Kutlíkovej ulici 15 v Petržalke hľadá nových dobrovoľníkov, ktorí by radi prišli na 1 – 2 hodiny týždenne na návštevu chorých, starých a zomierajúcich. Poteší ich jednoduchý rozhovor, prechádzka, čítanie knihy, spoločná modlitba. Dobrovoľníkov na túto službu pripravuje a ďalej ich sprevádza psychologička zariadenia. Viac informácií na plagáte na nástenke.

Duchovná obnova „rozVEDENÍ k BOHU“

Duchovná obnova rozVEDENÍ k BOHU bude 20.-22.júna (2025) v Rodinkove v Belušských Slatinách. Je určená pre tých, ktorí po rozvode žijú v nových vzťahoch. Na obnovu je možné prísť s deťmi, (o ktoré sa postarajú animátori) a prihlásiť sa dá cez uvedený prihlasovací formulár.

Púť po stopách cirkví Apokalypsy – Turecko a ostrov Patmos

Ponúkame vám týždňový pútnický zájazd po stopách cirkví Apokalypsy v Turecku a na ostrove Patmos, a to v druhej polovici septembra. (13.-19.9.2025). Sprievodcom je páter Marek Vaňuš SVD, informácie nájdete na plagáte vo výveske (cena: 1150,-€, Awer Tour, viac info na: FarskaPutTurecko@pins.sk).

Kalendár otvorených podujatí v stredisku Rodinkovo v roku 2025

Zverejňujeme odkaz na kalendár otvorených podujatí pre manželov a rodiny v stredisku Rodinkovo v Belušských Slatinách v tomto kalendárnom roku (2025). Rezervácia skupín na budúci rok 2026 prebieha do 31. mája tohto roka (2025).

 

Jubileum 2025

Podrobné informácie o Jubileu roku 2025 a konkrétne informácie o jeho slávení sú k dispozícii na na webovej stránke: jubileum2025.sk a tiež na tejto stránke – viď nižšie. 

Pápežská bula „Nádej nezahanbuje“ – pozvanie k uvažovaniu

V rámci Jubilejného roka budeme na pokračovanie uvažovať nad myšlienkami z pápežskej Buly s názvom „Nádej nezahanbuje“, (v latinskom origináli „Spes non confundit“), ktorou pápež František vyhlásil riadne Jubileum roku 2025. Tento (pápežský) dokument a tiež katechézy pre dospelých si postupne rozoberieme v príhovoroch po evanjeliu počas pondelkových svätých omší večer (o 18:00). 

Knižná publikácia k Jubilejnému roku

Dávame do pozornosti knihu Žiť jubilejný rok (za 7,12€). Tento kompletný sprievodca celým jubilejným rokom umožňuje prežiť túto výnimočnú udalosť plnohodnotne aj slovenským čitateľom a pútnikom do Ríma.

Letné tábory organizované v našej farnosti – termíny v r.2025

Upozorňujeme rodičov detí, že sa zmenili termíny letných táborov v tomto kalendárnom roku (2025) v porovnaní s minulým letom (2024):

Termíny letných táborov v roku 2025:

denný tábor – 30.júna – 4.júla,

– registrácia už prebieha na linku: https://forms.gle/N39XfSvum5dmbPMD8

pobytový tábor – 13. – 19. júla,

– registrácia už prebieha na linku: https://forms.gle/qTkEbqRgyfGet7gr8

mládežnícky tábor – 2.-9.augusta,

– registrácia už prebieha na linku: https://forms.gle/bpYF6yduhdLDiLi89

Prihlasovanie do táborov bude online počas mája a júna 2025.

Daliborácky rodinný tábor 2025

Srdečne pozývame všetky rodiny na tohtoročný daliborácky rodinný tábor, ktorý bude vo Vršatskom Podhradí v termíne od 10. do 16. augusta (2025). Informácie a prihlasovací formulár sú na uvedenom linku ( https://forms.gle/GXWnYPXBkUsa23mSA ). Prihlasovanie začína symbolicky 19. marca, na sviatok sv. Jozefa, patróna rodín.

Miništrantské misijné prázdniny 20.-25. júla 2025 v Badíne

Pozývame všetkých miništrantov aj tento rok na Miništrantské misijné prázdniny v Badíne (pri Banskej Bystrici) v dňoch 20.-25.júla (2025). Cena je 120,-€. Prihlasovanie je možné od 1.apríla cez uvedený online formulár (na stránke https://www.mladymisionar.sk/), alebo cez QR kód na plagáte na nástenke.

Spoznaj povolanie saleziána spolupracovníka (ASC)

Ak má niekto rád dona Bosca a mladých, chce sa prehĺbiť v saleziánskej spiritualite a spoznať Združenie saleziánov spolupracovníkov, nech sa ozve cez uvedené kontakty (pozri na nasledujúcej stránke).

Príprava detí na 1. sväté prijímanie v roku 2025

Informácie o príprave detí na 1. sväté prijímanie v r.2025 nájdete tu.

Svätá omša za zosnulých v uplynulom mesiaci

V sobotu 28. júna o šiestej večer (18:00 hod) budeme sláviť sv.omšu za našich zosnulých farníkov, ktorých sme počas posledného mesiaca odprevadili na konci ich pozemskej púte.

Vo farských oznamoch zverejňujeme informácie, ktoré sme prijali cez farskú emailovú schránku v sobotu do 12:00 hod.

Obvyklý čas zverejnenia je sobota o 18:00 hod.

Závažné chyby ohláste na náš email alebo na tel. čísle: 0910 490 335 (nie sms-kou).

Informácie v zátvorkách sú platné. Zátvorky označujú text, ktorý kňaz v kostole kvôli stručnosti nečíta.

Užitočné informácie sú aj v oznamoch na stránke Misijného domu Arnolda Janssena.

Modlitba Jubilea roku 2025

Prosba pápeža Františka o milosti jubilea.

Otče na nebesiach, vo svojom Synovi Ježišovi Kristovi, našom bratovi, si nám daroval vieru a skrze Ducha Svätého si do našich sŕdc vlial lásku. Daj, nech viera a láska prebudia v nás blaženú nádej na príchod tvojho kráľovstva.

Nech nás tvoja milosť premení na starostlivých pestovateľov semien evanjelia, ktoré zúrodnia ľudstvo a vesmír v dôvernom očakávaní nového neba a novej zeme, keď sa po porážke zlých mocností navždy zjaví tvoja sláva.

Nech milosť tohto jubilea oživí v nás pútnikoch nádeje túžbu po nebeských dobrách a vyleje na celý svet radosť a pokoj nášho Vykupiteľa. Tebe, svätý Bože, nech je vo večnosti chvála a sláva na veky vekov. Amen.

Syndróm vyhorenia u matiek

Katolický týdeník 13.5.2025 – 4 tématické články

1. Vyhorenie je dôvodom na zamyslenie

Kateřina Regendová 13.5.2025

V Českej republike trpí syndrómom vyhorenia niečo medzi 20 a 30 % populácie. Tieto údaje sa profesie od profesie líšia. Ide o fyziologickú reakciu na dlhodobú pracovnú záťaž, ktorá je sama o sebe ešte riešiteľná, ale zároveň je významným varovným signálom.

Ak syndróm vyhorenia chápeme ako vyčerpanie našich energetických zdrojov, znamená to, že nejaký systém v našom tele a mozgu už bol ľahko poškodený. Keď tento signál nebudeme brať na zreteľ, skôr alebo neskôr podľa slov klinického psychológa a psychoterapeuta Radka Ptáčka ochorieme a možno za čas zomrieme. Okrem úzkosti a depresie totiž syndróm vyhorenia stojí aj v základe civilizačných ochorení, ako sú infarkt, mŕtvica, rakovina alebo cukrovka.

V anglosaskej literatúre je podľa MUDr. Aliny Kulakovskej syndróm vyhorenia definovaný tak, že k nemu môže dôjsť v akejkoľvek situácii, keď nám dlhodobo nie je dobre a sú na nás kladené – či už nami alebo okolím – neprimerané nároky, ktoré nemožno naplniť. V slovenskom prostredí je tento syndróm spájaný najmä s pomáhajúcimi profesiami a so stredným manažmentom. Väčšinou ide o ľudí, ktorí majú obrovskú zodpovednosť, avšak minimálnu možnosť niečo ovplyvniť. Strata zmyslu, chronický stres či pocity bezvýchodiskovosti sa tiež úspešne vkrádajú do života ľuďom stojacim dočasne alebo trvalo mimo pracovného procesu, ktorí majú aj riedku sieť medziľudských vzťahov – a to z dôvodu invalidného či starobného dôchodku, dlhodobého pripútanosti k domácnosti (ako osoby starajúce sa o niekoho blízkeho) alebo z dôvodu materskej dovolenky. A práve tejto poslednej skupine ľudí sa venujeme. Najprv sa nad situáciou mamičiek zamyslí komunálna politička Lucia Rektorová, ktorá aktívne podporuje projekty zamerané na ženy, rodiny či dostupnosť verejných služieb a vychováva štyri deti. Potom sú v prehľadných tabuľkách prezentované hlavné prejavy mamičkovského syndrómu vyhorenia a návrhy, ktoré môžu s jeho riešením pomôcť. V nasledujúcom rozhovore sa s lekárkou Alinou Kulakovskou, ktorá sa ako psychiatrička snaží o popularizáciu (nielen) tejto témy, rozprávame o príčinách, súvislostiach i dôsledkoch materského syndrómu vyhorenia. A na záver sú citované pasáže z „KáPéZetky uštvanej matky“ od novinárky a spisovateľky Kataríny Šťastnej.

Starostlivosť o deti si zaslúži uznanie

Skutočnosť, že naša spoločnosť väčšinovo vidí ženu ako tú, ktorej primárnym poslaním je byť matkou a gazdinou, má na syndróm vyhorenia mamičiek významný vplyv. Túto jej úlohu totiž berie ako samozrejmosť bez veľkej prípravy a bez dostatočného ocenenia. A to vedľa plnohodnotného zamestnania. Z mužov naopak zodpovednosť za starostlivosť o deti a domácnosť väčšinovo sníma. Mnohí z nich sa preto domnievajú, že ich jedinou povinnosťou je rodinu živiť. Starostlivosť mamičiek tak zostáva bez uznania toho, aká veľká, časovo, organizačne, psychicky aj fyzicky náročná práca to je. Túto úvahu potvrdzuje Alina Kulakovská odpoveďou na otázku, či sa syndróm rodičovského vyhorenia týka mužov rovnako ako žien: „Som toho názoru, že momentálne v českej spoločnosti leží väčšina starostlivosti o deti na matkách, preto si myslím, že vyhorenie sa oveľa viac týka ich.“

Riešením tohto syndrómu je nielen aktívny a pasívny odpočinok mamičiek a vytvorenie podmienok, ktoré jej ho umožnia, ale aj spoločenská diskusia, edukácia a cesta k väčšiemu zapojeniu mužov i ďalších členov rodiny. Psychiatrička k tomu dopĺňa: „Verím, že v súčasnej dobe vychovávame novú generáciu mužov, ktorí budú mať iné poňatie duševného zdravia a budú viac chápať deľbu práce.“

Koniec článku: „Vyhorenie je dôvodom na zamyslenie“

2. Ako zistiť, že sa ma to týka
3. 5. 2025 Katolícky týdeník

Syndróm vyhorenia je citeľné a viditeľné emočné vyčerpanie z toho, že bez aktívneho a pasívneho odpočinku vykonávame stále dookola jednu a tú istú činnosť. Vyhorieť tak môžeme aj z toho, čo nás baví a do čoho sme vstupovali natešení a motivovaní. Medzi typické prejavy patria:

– zvyšujúca sa a všetko prestupujúca fyzická a duševná únava, ktorá už nereaguje na bežné prostriedky relaxácie

– strata zmyslu: pochybujeme o tom, či to, čo robíme, má ešte význam (cynizmus)

– pocity bezvýchodiskovosti, až zúfalstva

– strata pracovnej výkonnosti: nedokončujeme úlohy, povinnosti sa nabaľujú, máme tendenciu prokrastinovať (odkladať ich na neskôr), znižuje sa kreativita, za našou prácou nevidíme výsledky

– strata radosti aj z vecí, ktoré nás bavili

– nástup apatie, strata záujmu o spätnú väzbu

– všetko sa javí ako stále ťažšie

– znižujúca sa motivácia a chuť do činností aj do života

– zvyšujúca sa podráždenosť, nastupujúci hnev, zlosť a krik

– vadí mi, že odo mňa niekto niečo chce, že musím robiť niečo navyše

– vadí mi, že na mňa zas niekto hovorí

– pocit izolácie, odpojenie od blízkych i dieťaťa (cítim sa sama, aj keď som s nimi)

– postupná nespavosť

– fantázie o úniku: aké by to bolo bez dieťaťa, bez partnera, keby som mohla myslieť len na seba

– silné pocity, že nikdy nie som dosť dobrá (mama, manželka, dcéra, v práci…)

Koniec článku: „Ako zistiť, že sa ma to týka“

3. Aj mamička potrebuje odpočívať

Kateřina Regendová 13. 5. 2025

Nesplniteľné nároky spoločnosti i nás samotných, nedostatok odpočinku, jednotvárnosť, nepochopenie blízkych a chýbajúci náhľad na materstvo ako na náročnú disciplínu – to sú faktory, ktoré stoja v základe syndrómu vyhorenia mamičiek a o ktorých sa rozprávame s psychiatričkou ALINOU KULAKOVSKOU.

Prečo mamičky na materskej ohrozuje syndróm vyhorenia?

Mamička na materskej býva so svojim dieťaťom 24 hodín denne. Aj keď ho miluje, napĺňa ju to a dáva jej to zmysel, človek nie je stavaný na to, aby sa trvalo venoval len jednej činnosti. Podobne nemôžeme celý deň prebehať alebo presedieť pri stole, pretože nás to skôr či neskôr unaví. Pre naše duševné aj fyzické zdravie je nesmierne dôležité, aby sme striedali rôzne situácie, v ktorých zastávame rôzne role. Navyše sa mamičky na materskej prirodzene dostávajú do izolácie od sociálnych väzieb, ktoré si za svoj život vytvorili (v práci, medzi priateľmi a inde), nevychádzajú každý deň z domu do iného prostredia a nie sú plne pánmi svojho času.

Keď sa mamička vracia do práce, mení prostredie a znovu vytvára sociálne väzby. V takom prípade už jej syndróm vyhorenia nehrozí?

Rizikovým faktorom pre vyhorenie u pracujúcich mamičiek je prílišná záťaž a nesplniteľné nároky, ktoré na ne kladie spoločnosť, ale aj ony samotné. Chcú, aby bolo lepšie upratané, viac navarené, premýšľajú nad tým, že deti by mali mať viac krúžkov, viac by sa s nimi mali učiť, viac sa s nimi hrať, viac by mali byť prítomné pre svojich partnerov. A tiež byť štíhlejší, pamätať na rodičov, ktorí potrebujú pomoc atď. Všetci sa pritom tvárime, že materstvo vôbec nie je ťažké a že nie je dôvod pri ňom nezvládať všetko ostatné. A spoločnosť nás v týchto úvahách podporuje: je pekné, že si doktorka, je pekné, že si novinárka, ale ty si predsa hlavne mamička – mať deti a venovať sa im je to najviac na svete. Sme tu ako ženy pre ostatných, vždy usmievavé, pokojné a starostlivé. Naše vlastné potreby sú až na poslednom mieste, pretože myslieť na seba by bolo sebecké.

Nakoľko hrá negatívnu úlohu v takom prípade perfekcionizmus?

Ten je pascou práve preto, že človek sám sebe kladie podmienky, ktoré nemôžu byť nikdy splnené. Nič perfektného v našom ľudskom svete nie je: nemôžeme mať perfektne upratanú domácnosť, byť perfektný partner, perfektný pracovník a perfektný rodič. Psychoanalytik D. W. Winnicott hovoril, že perfektný rodič neexistuje, ale existuje dosť dobrý rodič. Toto vedomie je pre mnohých rodičov oslobodzujúce.

Na čo by sme mali pamätať, keď chceme syndrómu vyhorenia predchádzať?

V prvom rade sa každý z nás musí starať o svoje základné fyziologické potreby – napríklad mať možnosť dôjsť si v pokoji na záchod, do sprchy, odpočívať. Žena potrebuje sama vychádzať z domu, vystúpiť zo svojej situácie a robiť to, čo má rada. Ošetrujúci človek potrebuje vnímať pestrosť sveta a mať kde čerpať. V druhom rade potrebujeme byť v prostredí, kde sa cítime natoľko bezpečne, aby sme v ňom vôbec mohli existovať a niečo robiť. Pritom je nevyhnutné, aby sa obaja rodičia o svojej povinnosti vedeli deliť: ty si pracoval osem hodín v práci, ja som pracovala osem hodín doma – a teraz sme tu spolu a spolu sa postaráme o všetko potrebné.

Ak na sebe mamička začne pozorovať príznaky syndrómu vyhorenia, ktorou cestou by sa mala vydať na uzdravenie?

Je nevyhnutné, aby si položila otázku: Aké nároky sama na seba kladiem? A odkiaľ tento tlak pramení? Väčšinou ide o hlasy našich rodičov alebo našej spoločnosti. Treba si uvedomiť, že ak mám na nábytku vrstvičku prachu, po byte rozhádzané hračky a denne nenavarené tri teplé jedlá, nič to o mne nevypovedá. Hľadanie svojej sebahodnoty sa potom obvykle stáva veľkou terapeutickou zákazkou: treba sa naučiť byť k sebe láskavá a mať sama so sebou súcit. A naučiť sa byť v tom pevná pre prípad, že mi moji najbližší začnú vyčítať, že nie je upratané. Aby som v tej chvíli mala dosť súcitu sama so sebou a mohla povedať: nie, dnes nie je upratané, pretože som si potrebovala oddýchnuť, prioritu dostali iné veci alebo bol deň naozaj veľmi náročný.

Líšia sa materské vyhorenia od vyhorenia v profesnom svete?

Vyhorenie v materstve je oproti iným situáciám podľa mňa špecifické v tom, že si žena sama môže pomôcť len do určitej miery. Nemôže polročnému dieťaťu povedať: tu sa najedz alebo zabav pri telke, pretože ja som naozaj veľmi unavená a musím si ísť na tri hodiny ľahnúť. Mamičkovská či rodičovská cesta von z preťaženia je aj o nevyhnutnej pomoci okolia. Mamička vždy potrebuje niekoho, kto sa o deti postará, aby od nich mohla odísť, ale tiež potrebuje partnera, ktorý sa s ňou delí o povinnosti, pretože riadenie celej domácnosti je na jedného človeka veľa. A ak sa tak doteraz s partnerom nedeje, je dobré spoločne domáce povinnosti zrevidovať a prerozdeliť.

Čo ak v tomto zmysle žena vo svojom manželovi alebo blízkom okolí porozumenie nenachádza?

Niektorí partneri, keď počujú o potrebe mamičiek odpočívať len od nich, tak im to neveria. Preto je dôležité, aby o tom hovorila celá spoločnosť. Kľúčom k riešeniu je pochopenie, že starať sa doma o deti je tiež práca. A ako sa od manžela nechce, aby vo svojej práci bol 24 hodín denne, ale v určitej chvíli z nej odchádza domov, tak takisto potrebuje aj žena zo svojej práce – teda zo svojho doma – odchádzať inam. Aj mamička je len človek, ktorý musí odpočívať a načerpávať. Pokiaľ tú možnosť má, vracia sa pokojnejšia. Keď sa to nedarí, môže byť veľmi hojivá komunita takých rodičov, ktorá si prechádza alebo prešla tým istým – treba si preto vytvoriť nové blízke okolie.

Kedy pre mamičku nastáva čas na odbornú, terapeutickú pomoc?

Vôbec by som to nelimitovala popisom príznakov či mierou syndrómu vyhorenia. Základom je otázka, ktorú si mamička musí vedieť položiť a na ktorú by si mala pravdivo odpovedať: je to pre mňa ešte v poriadku, alebo sa už cítim za hranou a potrebujem pomoc? Pre niekoho je tým okamihom rozhodnutia obrátiť sa na odborníka chvíľa, keď si uvedomí, že na deti kričí, aj keď nechce, alebo že začína horšie spať a stráca energiu alebo že sa vo svojom rodičovstve trápi, cíti sa v ňom sám a vôbec ho nevníma ako najkrajšie obdobie života. Niekedy stačí, keď človek ani poriadne nerozumie tomu, čo sa deje, ale vníma, že to nie je dobré. Tú správnu chvíľu musí mamička nájsť sama – nikto iný ju za ňu neodhadne.

Čo keď svoju situáciu nerieši? Čím je syndróm vyhorenia nebezpečný?

Môže vyústiť do úzkostnej poruchy alebo depresie. V prípade depresie život postupne stráca zmysel, až úplne sčernie, objavujú sa myšlienky, že by bolo lepšie tu nebyť. Človek začína zle spať, až nespí vôbec, náladu má neodkloniteľne smutnú, už sa nezasmeje, často plače a nezdvihne mu ju ani to dieťa. Tiež môže byť naštvaný, trvalo podráždený, ale aj enormne unavený a bez energie. Keby sme sa nebavili o diagnózach, ale o dôsledkoch syndrómu vyhorenia pre rodinný život, odnáša to často partnerský vzťah, na ktorý nezostáva sila. Partneri sa často dohadujú, kto je viac unavený, kto pre rodinu robí viac a kto menej. Samozrejme trpí aj vzťah k deťom, pretože keď mám unavenú a vyčerpanú mamičku, nie je ľudsky reálne, aby bola stále usmievavá a trpezlivá. Prejavom jej zúfalstva z bezvýchodiskovej situácie môže byť tzv. „Mama rage“, čiže mamičkovská zlosť, hnev a krik. A aj keď sama cíti, že to tak nechce, nemá už silu robiť to inak, pretože ju nemá kde načerpať.

Koniec článku: „Aj mamička potrebuje odpočívať“

4. Niekedy stačí aj drobná ponuka pomôcť

Lucie Rektorová 13. 5. 2025

Autorka je komunálna politička a matka štyroch detí.

Materstvo býva plné radostí, ale aj výziev, ktoré mnohokrát prekračujú sily jednej ženy. Zo všetkých strán počujeme a čítame, že má byť tým najkrajším, čo ju v živote stretne.

Poďme si ale priznať, že každodenná starostlivosť o deti, rodinu, vzťahy, domácnosť a svoju prácu na nás kladie nároky, ktoré nezriedka presahujú naše možnosti. Pokiaľ sa k tomuto balíku povinností pridajú temperamentné deti, alebo dokonca deti so špeciálnymi potrebami, je náročnosť starostlivosti ešte vyššia. Napriek tomu v našej spoločnosti stále pretrváva predstava, že matka musí všetko zvládnuť sama. A to vždy s úsmevom a nevyčerpateľnou energiou. Tento tlak však môže viesť k javu, ktorý odborníci nazývajú syndrómom materského vyhorenia. Ide o odpoveď tela aj duše na dlhodobé preťaženie.

Matka nie je stroj

Niektoré výskumy odhaľujú, že tam, kde ženy očakávajú férové ​​zdieľanie povinností s partnermi, je vyhorenie paradoxne častejšie. Dôvodom je sklamanie z nesplnených očakávaní týkajúcich sa rovnomerného rozdelenia rodičovských povinností. Keď matky očakávajú, že starostlivosť o deti a domácnosť bude zdieľaná, pretože spoločná zodpovednosť vytvára zdravé rodinné prostredie, avšak realita je iná, frustrácia a vyčerpanie narastajú.

Mnoho mamičiek sa bojí priznať, že to samy nezvládajú. Možno sa cítime previnilo alebo máme strach, že to okolie bude vnímať ako naše zlyhanie, ale opak je pravdou: požiadať o pomoc je nielen správne, ale aj zodpovedné. Matka nie je stroj, každá potrebujeme čas na odpočinok, načerpanie síl a starostlivosť o svoje duševné zdravie. A práve tu môže byť kresťanská viera obrovským zdrojom povzbudenia a podpora od komunity veľkým zdrojom sily.

Všímajme si mamičiek

Ďalším dôležitým krokom je mať odvahu ponúkanú pomoc prijať. Prijatie pomoci ukazuje pokoru a vedomie, že nie sme na všetko samy. Ak sa cítime niekedy na dne, môžeme sa obrátiť na rodinu, priateľov, komunitu či odborníkov. Prijať pomocnú ruku nie je zlyhanie, ale krok k nájdeniu rovnováhy. Zaujímavé je, že podľa odborných štúdií zamestnané matky vykazujú nižšiu mieru vyčerpania ako mamičky v domácnosti. Dôvodom môže byť väčší sociálny kontakt alebo pocit sebarealizácie, ktorý práca prináša. Napriek tomu je dôležité si pripomínať, že či už pracujeme alebo zostávame doma, prijať pomoc je prirodzenou súčasťou starostlivosti nielen o rodinu, ale aj o seba.

Všímajme si mamičiek v okolí. Niekedy stačí aj drobná ponuka pomoci, vľúdne slovo či povzbudenie. Naša hodnota nie je určená tým, koľko toho zvládneme, ale kým skutočne sme – ženami, ktoré si zaslúžia podporu a úctu. Spoločne môžeme vytvoriť prostredie, kde sa matky budú cítiť podporované a oceňované. Sme stvorené, aby sme žili v radosti, pokoji a s láskou vo svojich srdciach, nie v únave a vyčerpaní.

Koniec článku: „Niekedy stačí aj drobná ponuka pomoci“

5. Čo pomôže pri syndróme vyhorenia

Katolícky týždenník 13. 5. 2025

Začať pri sebe

zamyslieť sa nad svojim vnútorným tlakom a nad tým, odkiaľ pramení

ak vnímam, že situácia je za hranou a nedarí sa ju premieňať mne samotnej, obrátim sa na odborníka (terapeuta, kouča, lekára…)

práca s vlastným sebasúcitom, sebaláskavosťou a hranicami

dôležité je stretávanie sa s ľuďmi

ak nenachádzam pochopenie u najbližších, nájdem si nových blízkych s rovnakou skúsenosťou

je potrebné držať si niečo len svoje, kvôli čomu odchádzam z domu

s ohľadom na stres, ktorý treba vyplavovať z tela, je veľmi žiadúci pohyb (v prírode alebo pri športe)

Spolupracovať s partnerom

niektorým manželom pomáha, keď s nimi o nárokoch domácej starostlivosti hovoria iní ľudia, než len ich ženy

tiež im pomáha, keď zažijú skúsenosť, že sa manželka, ktorá mimo domova pravidelne odpočíva, vracia spokojnejšia a pokojnejšia

kľúčová je spolupráca a prerozdelenie domácich kompetencií

manželia si vychádzajú v ústrety vzájomne: ja ti tu môžem dať voľný večer, ty mi tu voľné popoludnie – potrebujeme to obaja

Zapojiť vonkajšiu pomoc

vonkajšie stráženie (keď nie je možné v rámci rodiny, v závislosti od finančných možností aj platené): inštitúcie, babičky, pestúnky

vonkajšie stráženie umožňuje manželom tráviť spoločný čas, a dosycovať tak vlastný vzťah (ísť sa spolu prejsť, zájsť do kina, na dobré jedlo, na túru alebo len na obyčajný nákup)

Koniec článku: „Čo pomôže pri syndróme vyhorenia“

Pripravil P. Jozef Strečka, SVD

 

Možnosť podporiť náš kostol

Ďakujeme vám, ktorí náš kostol podporujete posielaním svojich príspevkov na náš farský účet. Ak by tak chceli urobiť aj iní, číslo nášho farského účtu je SK28 0200 0000 0017 4108 4453. Ďakujeme vopred!