Animátorský víkend 10.-12.3.2017

DSC 0085V piatok 10. marca sa 21 animátorov zišlo vo farských priestoroch obce Zubák, aby tam strávili spoločný víkend pri obnovovaní sa a prehlbovaní animátorstva rôznymi spôsobmi - od duchovnej obnovy cez prednášky až po rozhovory.

Piatok

Po zaplnení žalúdkov chutnou večerou sme sa stretli v tímoch, v ktorých ako animátori fungujeme, a spoločne sme sa zamysleli nad našou činnosťou. Zhodnotili sme naše fungovanie v poslednom období, zamysleli sa nad aktuálnosťou vízie a cieľov, ktoré sa ako tím snažíme dosiahnuť, ako i nad našou činnosťou do konca školského roka. Po ukončení dňa modlitbou sme mali ešte chvíľu priestor na rozhovory a spoločenské hry.

Sobota

Tento deň sme začali zamyslením nad výrokmi svätého Jána Bosca, akú stopu v nás zanechávajú a ako chceme pretaviť jeho slová do nášho osobného života. Túto reťaz myšlienok sme však nepretrhli, pretože sme pokračovali duchovnou obnovou, počas ktorej sme mali opäť čas nad vnútorným sebazhodnotením a rozjímaním. Témou duchovnej obnovy bola modlitba. Pán farár, ktorý nás obohatil nielen svojimi povzbudivými slovami, ako sa stať lepšími kresťanmi, no taktiež svojím humorom, zážitkami a príbehmi, nám zvýraznil hneď na začiatku jednu krásnu myšlienku. ,,Nie je možné odovzdávať vieru bez modlitby.‘‘ Nad týmito slovami sme sa zahĺbili vo svojom vnútri, či naša viera, ktorú ďalej odovzdávame deťom cez našu činnosť, stojí naozaj na modlitbe. Následne sme sa nad týmto a nad ďalšími otázkami spoločne zamysleli v skupinkách. Bol to veľmi príjemny čas, nahliadnuť do svojej duše a svojho prežívania s Bohom, následne nazrieť i do životov spoluanimátorov a spoločne sa rozprávať o modlitbe. Túto duchovnú časť programu sme ukončili svätou omšou v kostole.

Popoludní nás čakal voľný program. Niektorí si zvolili oddych a rozhovory, iní zas spoločenské hry či prechádzku. Oddýchnutí a naradostení sme prešli k prednáškam. Predstavili sme si Generáciu Z, čiže digitálnu generáciu, ktorá predstavuje väčšiu skupinu mladých a detí, ktorým sa venujeme. Táto skupina tzv. tekutej moderny je neustále ponáraná do prúdu virtuálnej sféry, v ktorej s nimi ľahko manipulujú iní. Tieto deti prežívajú častú nestálosť, a tak často plávajú len po povrchu. Je tak ohrozovaná ich identita, vzťahy a hranice. My sme si priblížili to, akým spôsobom pristupovať k tejto skupine. Je to práve o tom, ako sa odpojiť a chytiť reality, neustále ponúkať bezpečie a pocit domova, venovať osobitný čas a priestor budovaniu fyzických vzťahov ako i hľadieť na čistotu. V ďalšej prednáške sme si spoločne priblížili posolstvo hlavného predstaveného saleziánov dona Artimeho na rok 2017: ‚,Sme jedna rodina! Každý dom, škola života a lásky.‘‘ Toto heslo nám má počas celého roka slúžiť ako obraz Svätej rodiny. Rodiny, ktorá by mala byť vzorom, ideálom a bezpečím. Práve ona by mala byť školou života a lásky. My sme sa spoločne pokúsili pozrieť na to, ako toto heslo prenášať do našej činnosti a každodenného života.

Venovali sme sa aj infobloku, v ktorom sme si priblížili udalosti a podujatia, ktoré nás tento rok čakajú. Taktiež sme si priblížili Titusa Zemana a jeho blahorečenie, na ktoré sa chceme i my spoločne pripraviť.

Po večeri sme mali opäť čas na rozhovory, spoločný teambuilding a hry. Bol to spoločný čas, ktorý sme si všetci naplno užili.

Nedeľa

Po rannej svätej omši sme si predstavili prokrastináciu, čo znamená neustále odkladanie činností na neskôr alebo využitie času neefektívne. My sme sa pozreli na to, ako sa tomuto vyhýbať. Vždy si treba určiť osobnú víziu, ktorá nás bude ťahať vpred. Vždy si máme vyberať to, čo je „IKIGAI“. V preklade to, čo nás baví, v čom sme dobrí, čo niekomu pomáha a čo nás uživí. Ak chceme začať využívať čas efektívne, treba sa do toho púšťať postupne. Je to systém neustáleho zlepšovania sa, po malých krôčikoch. Tak teda, nebojme sa opustiť našu komfortnú zónu. Pretože práve to je hrdinstvo.

Druhý blok sa súladne prepojil s tým prvým. Určili sme si svoj osobný plán, víziu. Každý z nás sa zamyslel nad svojimi silnými stránkami, nad zmyslom animátorstva v našich životoch alebo aj nad tým, s akou myšlienkou odchádza domov a v čom kontrétnom sa chce zmeniť. Po rozhovore v skupinkách sme sa rozišli do našich izieb zbaliť si tašky. A tak nadišiel čas rozlúčenia a odchodu späť do našich rodín a domovov, kde môžeme ihneď šíriť naše získané poznatky.

Verím, že týchto pár spoločných dní nám slúžilo ako načerpanie nových duchovných i fyzických síl, opätovné pozastavenie sa nad povolaním byť animátor a tiež na prehĺbenie vzťahov medzi nami animátormi a nášho spoločenstva.

Eliška Pašteková

Vytlačiť E-mail