Našli sme na Javorníkoch radosť v srdci?

b_320_150_16777215_00_images_IMG_0124.JPG

Prvý májový víkend sme sa vybrali na hrebeňovku Javorníkov na hraniciach Slovenska s Českom. Putovanie sme si užili naplno!

Piatok - spoločenstvo Makyty

Piati z našej výpravy sme sa stretli v piatok a odviezli sme sa do dedinky Lysá pod Makytou. Po vystúpení z vlaku sme nemali problém nájsť prvý hríbik. Keď sme ho našli, tí, ktorí chceli, sa prezliekli do pohodlnejšieho oblečenia a začali sme šliapať. Ako to pri hrebeňovkách býva, na to, aby človek mohol začať kráčať po hrebeni, je potrebné, aby na ten hrebeň vystúpil.

Tak sme stúpali. Tempo sme mali pohodové, takže už asi v tretine cesty nás dobehol Meldo, ktorý si zvolil cestovanie stopom. Celý čas výstupu sme mali príjemné slnečné počasie, mnohí sme išli väčšinu cesty len v tričku, aj keď bol už večer. Počas tohto času sme videli krásnu krajinu, rozprávali sa o živote, hrali sa slovné hry a aj sme trošku zablúdili. O pol deviatej sme dosiahli náš cieľový vrch - Makytu. Už po dvadsiatich minútach sa stala naša výprava kompletnou, keď na vrch došiel Tady, ktorý musel ísť neskorším vlakom. Spoločne sme založili ohník, postavili stany a potom sa navečerali. Pred polnocou sme sa uložili na spánok. 

Sobota - kde je prameň

V sobotu sme vstávali okolo siedmej. Spratali sme veci, najedli sa a zahájili sme putovanie. V tomto momente sme začali kráčať po hrebeni, ktorý tvorí hranicu medzi Slovenskom a Českom, a túžiť po väčších zásobách vody. Hneď od rána bolo teplo, podobne ako v predošlý deň, takže sa kráčalo dobre. Dohodli sme sa, že pri najbližšom prameni sa pomodlíme. Prameňa síce nebolo, no modlenie sme nevynechali. Náš najbližší cieľ bol jasný - chata na Kohútke. Tam sme si načerpali vodu. Prešli sme Papajským sedlom, čo-to sme vyšliapali a pred dvanástou sme sa dostali na chatu. Tam sme si dali väčšiu, obednú pauzu. Niektorí sme si zvolili obed z vlastných zásob a iní sa rozhodli pre jedlo z reštaurácie. Tento obedný čas bol úžasný, konečne sme sa poriadne napili, aj si oddýchli. Plní síl sme sa vydali ďalej. Keďže bola slnečná sobota, po ceste sme stretali mnoho turistov a aj cyklistov. Po červenej sme sa dostali ďalej na Portáš. Pred sedlom Malého Javorníka sa od nás odpojil Fakla, lebo išiel domov, a preto sme pokračovali šiesti. Nasledoval mierny stupák na Malý Javorník. Pohlaď na nekonečné more čučoriedkových kríkov v nás nechal len jednu myšlienku: „Prečo len čučoriedky nedozrievajú už v máji?!“ Ďalej sme šli po príjemnej vrstevnici s výhľadom raz na Slovensko a druhýkrát na našich českých susedov. Cestou sme mali prestávky pri početných prameňoch, z ktorých si vždy niekto naplnil fľašu. Veď treba nájsť ten najlepší! Krásny panoramatický pohľad sa nám naskytol na Stratenci, kde sme mali možnosť vyliezť na rozhľadňu. EmPé si túto príležitosť nenechala ujsť a nadšená novým iPhonom urobila slušný počet fotiek. Na Veľkom Javorníku si Meldo s chlapcami zaspomínali na ich prvú výpravu, lebo práve neďaleko vrcholu mali jednu noc táborisko. Odtiaľto začalo klesanie dolu do Butoriek a neskôr do Sedla pod Hričovcom. Tu nastalo rozhodovanie, ako ďalej. Zatiaľ čo jedni zisťovali, o koľkej sú sväté omše v Makove, druhí šli obzrieť terén, či je vhodný na nocovanie. Nakoniec sme sa zhodli, že najlepšie bude v sedle prenocovať, skoro ráno vstať a prísť akurát na omšu o 10:35 v centre Makova. Večer nechýbal ohník a Tady sa podujal uvariť čaj z byliniek, čo rástli naokolo. Príjemne uťahaní sme sa uložili spať, niektorí odvážlivci sa dokonca rozložili pod širákom.

Nedeľa – Súťaž v stopovaní

V nedeľu sme sa zobudili do ďalšieho slnečného dňa a keďže tentokrát sme mali prameň poruke, dopriali sme si varené raňajky. EmPé s Julkou sa vydali napred na cestu, zatiaľ čo chlapci ešte doupratovali táborisko. Klesali sme dolu po červenej, až kým sa nám chodník neskrížil s asfaltkou. Odtiaľ sme po asfaltke zišli do Makova a po hlavnej sme dokráčali až ku Kostolu svätých Petra a Pavla. Pred farou sme sa odfotili, lebo práve tam niektorých z nás pred siedmimi rokmi v poslednú noc prichýlili. Po omši sme sa rozdelili do dvojíc a zahájili stopovaciu súťaž: kto sa prvý dostane do Považskej Bystrice, odkiaľ nám šiel rýchlik do Bratislavy. Ako prví auto chytili Andy s Mišom Lenkom, ale vysadili ich v Bytči, kde stopovali znovu. Ako druhý sa do auta dostali Julka s Meldom a zviezli sa až do Žiliny. Keď však počuli, že tretia dvojica, EmPé a Tady, chytili stop až do Bratislavy, povedali si, že aj oni skúsia šťastie a stopli auto na výpadovke za Žilinou. Prvá dvojica sa šťastlivo dostala do Považskej a rýchlikom sa dopravila do cieľa.

Vďaka krásnemu počasiu a skvelej partii bola hrebeňovka neskutočne príjemným oddychom od bratislavských každodenností. Všetci sa zhodli, že podobné akcie treba opakovať častejšie. Pevne verím, že tá ďalšia bude už čoskoro a v ešte hojnejšom počte.

Filip (Fakla) Májek a Júlia Froncová

Vytlačiť E-mail